RunTour: 10KM beh, PRAHA

RunTour: 10KM beh, PRAHA

A v tom momente som bol presvedčený, že zastavím a nedokončím to. Človek si môže naplánovať čokoľvek, ale keď sa veci dajú do pohybu, prichádza neočakávané, na ktoré nevieme vždy reagovať tak, ako by sme si boli bývali predstavovali…

Bežecký závod na 10 000m v Prahe:

V sobotu, 06.10.2018 som absolvoval ďalší bežecký závod na 10 000 metrov, v Prahe, v poradí tretí závod tento rok na túto vzdialenosť. Prvým bol donovalský night run, ktorý mal aj mierne prevýšenie( 218m, nakoniec to tak mierne rozhodne nebolo, túto skutočnosť som si uvedomil, keď som skoro vypľul dušu na vrchole tohto stúpania), každopádne som závod dokončil s časom 56:30, čo bolo sklamaním. Pred mesiacom nasledoval telekom night run v Bratislave, s daným tréningovým objemom, ktorý som mal za sebou, som si tentoraz trúfal ísť pod 50 minút, nakoniec to vypálilo celkom dobre s výsledným časom 47:55, aj keď to nebolo jednoduché a urobil som zopár chýb. Preto som sa začal viac zameriavať a špecifickejšie pristupovať k tréningom, keď som začal robiť viac intervalové a tempové tréningy. A tu sa dostávame k včerajšiemu závodu.

Časový plán pre závod:

Počas týždňa som si načrtol stratégiu, teda jednotlivé medzičasy, ktoré by som chcel bežať, aby som pokoril hranicu 45 minút, konkrétnejšie som mieril na čas 44:55, jednotlivé medzičasy boli nasledujúce:

  • 1km: 4:50
  • 2km: 4:45
  • 3km: 4:35
  • 4-8km 4:30
  • 9km: 4:15
  • 10km: 4:00

Cieľom bolo začať síce rýchlo, ale stále relatívne v pohode, na úrovni 4:45-4:50, zistiť, ako na tom som a potom postupne zrýchľovať, a ku koncu to rozbaliť a ísť bomby, respektíve vyžmýkať, čo vo mne zostane.

Realita:

Ale realita bola trocha iná, ako by som si želal a síce, na štarte som sa nechal strhnúť a vyrazil som rýchlejšie, ako som plánoval, jednotlivé medzičasy boli nasledujúce:

  • 1km: 4:29
  • 2km: 4:25
  • 3km: 4:35
  • 4km: 4:41
  • 5km: 4:49
  • 6km: 4:58
  • 7km: 4:44
  • 8km: 4:53
  • 9km: 4:47
  • 10km: 4:35

Čo nakoniec viedlo k výslednému času 46:54 a 218.miestu/z 926. ľudí. Každopádne najprv to nevyzeralo zle, prvé 3km sa mi bežalo dobre, držal som si dobré tempo, ale v tom prišla veľká bolesť, pichanie v pravom boku, ako keby ma prepichovali mečom skrz-naskrz. A v tom momente som bol presvedčený, že zastavím a nedokončím to. V duchu som si hovoril shiiiiit sheeeit (daj si do yt: Clay Davis, zo seriálu the wire, geniálne:D). Človek si môže naplánovať čokoľvek, ale keď sa veci dajú do pohybu, prichádza neočakávané, na ktoré nevieme vždy reagovať tak, ako by sme si boli bývali predstavovali. Začal sa ozývať hlas v hlave, aby som prestal, aby som zastavil, veď to za to nestojí. Bolesť prejde hneď, ako zastavím, zastav, zastav, zastav.

Nevzdávať sa, bežať ďalej si vyžaduje disciplínu, pretože každý krok predstavuje ďalšiu príležitosť zastaviť a skončiť. Začal som si hovoriť, že jediné, čo stačí robiť, je klásť jednu nohu pred druhú, no hlas ma presviedčal, že to rovnako platí aj naopak. Jediné, čo musím urobiť je nespraviť ďalší krok a už viac nebežím. Koniec pretekov.

Zavrhol som tieto myšlienky a povedal som si, že ja sa vzdávať rozhodne nebudem, bolesť je dočasná, a čas bude plynúť tak či tak, či už budem bežať ďalej, alebo niekde zostanem stáť.

A tak som išiel ďalej, tieto nepríjemnosti ma, ale stáli drahocenné sekundy a hlavne sily, takže na 5 kilometri, pri vbehnutí do druhého kola, som videl svietiť medzičas 22:52, čo znamenalo, že by som musel bežať negatívny split (druhá polovica rýchlejšia, ako tá prvá), v danej situácii som vyhodnotil, že tento cieľ pre dnes už nebude uskutočniteľný, tak som sa sústredil na dýchanie, situácia sa stabilizovala a hovoril som si, že síce dnes nepokorím 45 minútovú hranicu, ale stále mám možnosť si zabehnúť osobný rekord. Do cieľa som nakoniec dobehol s časom 46:54, takže som sa zlepšil o 1 minútu. Mal som z toho zmiešané pocity, mierne sklamaný z toho, že som nepokoril stanovenú hranicu, na druhú stranu spokojný, že som vytrval počas nečakanej krízy a dokázal sa napriek tomu zlepšiť.

RunTour 2018: Praha

 

Potenciálne chyby, pred a počas závodu:

Neskôr som sa zamyslel nad priebehom a zameral sa na potenciálne chyby, ktoré mohli viesť k daným komplikáciám:

  • Možno som to trochu prepálil na štvrtkovom tempovom tréningu, kedy som síce odbehol len plánovaných 6km, ale na 5km som bežal v tempe 3:45/km a takým tempom som zatiaľ nikdy nebežal, nikdy som nešiel kilometer pod 4 minúty. Daná skúsenosť sa mohla, ale aj nemusela podpísať na miernej únave.
  • Slabá strava: závod bol o 13:00, o 9:00 som si dal ovsenú kašu s banánom a potom o 12:30 banán. Domnievam sa, že som mal zahrnúť viac bielkovinové raňajky, ktoré by mohli viesť k lepšiemu výkonu, bol by som viac a vyrovnanejšie zasýtený a nemusel by som zaťažovať žalúdok 30 minút pred štartom.
  • Zbytočne prepálený začiatok, čo mohlo viesť k spomínanej kríze, zároveň som mal vysoký priemerný tep a to až 176 úderov za minútu.
  • Príliš skoré zrýchľovanie ku koncu závodu, chcel som niekedy 1km-1,5km pred finishom zrýchliť, ale zrýchlil som už niekedy na začiatku 8 kilometra, na chvíľu to vyzeralo dobre, zrýchlil som na tempo 4:15/km, ale vydržalo mi to len pár stoviek metrov , čo viedlo znova k spomaleniu.

Plány do blízkej budúcnosti:

Toľko k víkendovému závodu, o týždeň v nedeľu ma čaká 1/2 maratón v Krakove, kde by som sa rád pokúsil o prekonanie hranice 1h:45m, uvidíme, ako to vypáli a o necelý mesiac posledná desiatka tento rok v Pardubiciach, kde by som rád splnil to, čo sa mi teraz nepodarilo. Tento závod beriem, ako dobrú školu, treba sa z toho poučiť a dané poznatky aplikovať do praxe.

 

Maj sa najlepšie, ako vieš.

 

Tvoj moderný mních.

13 thoughts on “RunTour: 10KM beh, PRAHA

  1. Santiago Muñez

    Rad citam o skusenostiach z behov, urcite by som si precital aj zhodnotenie z Krakova a Pardubic. Budes mat cas pozriet si aj samotne mesta?

  2. Santiago Muñez

    Prijemne napisane, rad si citam o skusenostiach z behov, precital by som si aj o tvojich behoch v Krakove a Pardubiciach. Myslis, ze si najdes cas aj na zhodnotenie samotnych miest?

  3. Moderný mních

    Ďakujem ti Santiago, určite by som rád zakomponoval aj samotný Krakow do ďalšieho článku, nie len skúsenosť z behu. O Pardubiciach ešte uvidím, zatiaľ nie som presvedčený, že ma toho až tak ponúknuť, ale možno sa mýlim a budem príjemne prekvapený. Dávaj na seba pozor a možno niekedy navštívim aj Newcastle!

    1. Moderný mních

      Ďakujem:)

  4. Parada, aj ja som kedysi behaval, no potom ma zacali bolet kolena. Moj rekord je 1 a pol hodiny bez prestavky, myslim, ze to bolo okolo 15km. Co si davas na kolena, aby neboleli?

    1. Moderný mních

      Nedávam si asi nič konkrétne na kolená. Všeobecne sa odporúča kolagén, ktorý zodpovedá za funkciu kĺbov, kostí, šliach. Existuje napr v práškovej podobe, ale nikdy som si ho nedával. Skôr môžeš podporiť jeho tvorbu a funkčnosť vyváženou stravou- zinok a vitamín c napr zabraňujú rozpadu kolagénu v tele, taktiež omega 3 znižuje zápaly. Ale taktiež ťa mohli bolieť kolená, lebo si nemal správne tenisky na svoj štýl behania a došľapu ( pronácia, supinácia, neutrálny došlap), v špecializovaných obchodoch( napr. sanasport) ti vedia spraviť diagnostiku behu (bežíš na bežiacom páse, natočia si ťa na video a potom ti to ukážu v spomalených záberoch a podľa toho ti odporučia vhodné tenisky).

  5. Veľa šťastia v Krakove. Umiestnenie v Prahe si mal veľmi dobré podľa mňa ☺️ A inak ten vnútorný rozhovor som mávala aj ja vždy keď som si išla zabehať. Telo vždy vládalo ale hlavu som musela presviedčať aby mi dovolila behať ďalej aj keď ju to nebavilo 😄

    1. Moderný mních

      Ďakujem:) Veru, hlava je niekedy( často) náš veľký súper. Ako sa aj hovorí pri dlhších vzdialenostiach, prvú polovicu bežia nohy, druhú myseľ.

  6. Olala..10km je môj najbližší športový ciel na ToDo liste..ale tento rok to ešte nebude..a hodina by pre mňa bola super..5ķm som predtým dávala za 24min 🤗

    1. Moderný mních

      To je dobrý čas na 5km, k 10km to už nie je ďaleko, pri pravidelnom tréningu to v pohode dáš pod hodinu. Ak by si potrebovala s čímkoľvek poradiť, kľudne napíš:)

  7. Klobúk dole. Myslím, že môžeš byť na seba hrdý za takú sebadisciplínu 🙂

    1. Moderný mních

      Ďakujem:)

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *