Maratón: Vnímanie rozhoduje

Maratón: Vnímanie rozhoduje

Štart o 9:03. Prvý maratón. Čo ma čaká? Zvládnem to? Stojac medzi tými všetkými ľuďmi v štartovom koridore. Premýšľajúc, či som tomu naozaj dal všetko, či som naozaj pripravený. Zároveň však cítiac obrovské nadšenie, prerastajúce až do vzrušenia z dobrodružstva, ktoré ma čaká. Taktiež vďačnosť, že vôbec som schopný bežať, že mi zdravie natoľko slúži a že moje odhodlanie stále pretrváva. 17 dlhých týždňov, množstvo tréningov, množstvo hodín. Behajúc v mrazoch, v snehu, vo vetre, v daždi, nespočetný čas na bežiacom páse. A teraz je to tu. Za zvuku výstrelu a hudby, štartujúc v ústrety svojho cieľa.

A prečo vlastne behať, prečo to robím?

Prečo vlastne športovať, pýta sa človek často. Aký to má zmysel, snažiť sa každý deň byť lepší, silnejší, výkonnejší. Aký to má zmysel dobrovoľne a vedome zažívať bolesť, mnohé si odopierať a mnohé obetovať. Aký zmysel má byť disciplinovaný a odhodlaný, byť odolnejším ako predtým, nie len po fyzickej, ale aj psychickej stránke?

Tá hodnota spočíva v tom, že sa človek o sebe niečo dozvie. V situáciach, kedy vaše telo, či myseľ kričia, aby ste zastavili, spomalili, aby ste toho nechali. To sú situácie, kedy sa môžu prejaviť rôzne vlastnosti. Vlastnosti, o ktorých ste predtým možno ani netušili, že v sebe máte. Je to o sebapoznávaní. O nahliadnutí pod pokrývku vašej osobnosti. Kto skutočne ste? Viete to vy vôbec?

Ale možno ešte dôležitejšie zistenie ako to, kým ste – Je to, že zistíte, kým by ste v skutočnosti chceli byť.

Práve to je to, čo ma na vytrvalostných športoch tak fascinuje. Ich náročnosť. Zároveň však tá sloboda. Tá možnosť rozvíjania mysle, mentálnych vlastností, upevňovania vôle, a odhalujúc schopnosť prekonávať samého seba.

A na konci dňa, čo môže byť viac ako zvíťaziť sám nad sebou?

cšob maratón bratislava

Priebeh pretekov – pocity majú veľkú moc

Zvykne sa hovoriť, že prvú polovicu bežia nohy, druhú beží tvoje srdce a myseľ. A rozhodne som bol pripravený sa tým riadiť. Odštartovali sme a ja som si išiel pokojnejšie tempo ( cca o 20 sekúnd pomalšie ako moje plánované maratónske tempo). Kedže som nevedel, čo ma bude čakať v druhej polovici, nechcel som riskovať a zbytočne to prepáliť. Mojím cieľom bolo taktiež spotrebovať čo najmenej mentálnej energie po dobu minimálne prvých 15 až 20 km. Znamená to, že nie je vhodné reagovať na každú zmenu tempa, či rýchly pohyb bežcov okolo vás. Ak to urobíte a necháte sa vtiahnuť do toho príliš skoro, je dosť možné, že za to zaplatíte, a zrovna nie v najpríjemnejšej podobe. Obzvlášť, keď sa v rámci maratónu beží aj polmaratón, ako v tomto prípade.

Takže prvých niekoľko kilometrov si naozaj užívam. Jediná vec na ktorú myslím je pravidelné hydratovanie. Každých 2.5 kilometra bola občerstvovačka, kde som si vždy zobral fľašu vody a vypil z nej 4-6 dúškov. A každých 5 kilometrov bolo aj ovocie, cukor a iontové nápoje, ja som si vždy bral 1 pohár iontáku. Hlavným mottom môjho ťaženia v maratóne sa stalo: od pitíčka k pitíčku.

Išlo v podstate o jednu z copingových stratégii, kedy som sa nesústredil na to, že ma čaká 42 kilometrov, ale myslel som iba na to, že ma čaká niekoľko 2.5 kilometrových úsekov, kde sa vždy napijem a to mi dodá novú energiu. Takouto stratégiou dokážeš odviesť pozornosť od seba samého a od vnímania vynaloženého úsilia. Zároveň vďaka tomu nezabudneš piť a nestane sa ti, že sa dostaneš do stavu dehydratácie, z ktorej sa už pravdepodobne počas pretekov nedostaneš a to môže negatívnym spôsobom ovplyvniť tvoj výkon, ale aj celkové pocity z behu.

Počas tejto prvej polovice ma tu a tam napadá myšlienka, ako som nekonečne vďačný, že môžem takto bežať, že ma to napĺňa šťastím, inokedy zase iba myšlienka typu: ja fakt bežím maratón, 17 týždňov prešlo a ten deň je tu, wow.

A tak to pokračovalo celé prvé kolo, medzičas na 1/2 maratóne som mal 1h51m02s, na priebežnej 434 priečke. Každopádne, aj keď som sa šetril, tak som zabehol polmaratón rýchlejšie ako keď som ho bežal v októbri v Krakowe .

Skutočný začiatok pretekov

Zbiehajúc zo starého mosta vidím svetelnú tabuľu, maratón doprava. Za početného skandovania ľudí si hovorím, že až teraz začína showtime. Teraz je čas to rozbaliť. Cítim zimomriavky ako prebieham do druhého kola a cítim, že to pôjde a tak zrýchľujem. Zrazu sa to vyľudnilo a bežím v podstate sám. Vidím však v diaľke bežcov. Nie však na dlho. Bežím teraz asi tak o 40s rýchlejšie ako v prvej polovici a čo nevidieť začínam predbiehať jedného za druhým. Niektorí začínajú dostávať kŕče do nôh. Niektorí spomaľujú, až prechádzajú do chôdze. Ja som však v euforickej nálade. Nad ničím nepremýšľam, neriešim, či to bolí – nebolí. Proste som len bežal a cítil sa skvele. Splynul som s vykonávanou aktivitou (Flow, M.Csikszentmihalyi)

Takéto dobré tempo som si držal po dobu asi 10 kilometrov, keď tu zrazu mi vyplo hodinky. Nie že by človek nemohol bežať bez nich. Lenže sú celkom nápomocné na odsledovanie tempa. A ja som pomaličky začínal cítiť únavu, takže som nevedel, či nezačínam spomaľovať, predsa len to vnímanie je už celkom ovplyvnené odbehnutou vzdialenosťou. Niekde na 34 kilometri som si hovoril, že už to musím doniesť domov, kurva to už musím doniesť domov. Tu už nie sú žiadne výhovorky. Žiaden priestor na vycúvanie. Zároveň ten výstup od Kamenného námestia k Michalskej bráne začínal dávať zabrať, síce sa nejedná o nejaké brutálne, či dlhé stúpanie, napriek tomu to už v danom momente pretekov cítiť. Rovnako ani dlažobné kocky na Laurínskej nie sú najpríjemnejšie na unavené nohy.

Medzi 36 a 37 kilometrom som začínal cítiť, že to bude boj s bolesťou. Ale tentoraz hlas v hlave ani raz nenamietal, že čo bláznim, nech okamžite zastavím. Jedinou myšlienkou bolo to dokončiť. Každopádne aj keď to bolelo, tak pred starým mostom som sa neubránil úsmevu, keď tam stálo niekoľko desiatok ľudí, ktorí nás hnali dopredu a ja s vedomím, že ma čaká posledných 5 kilometrov som začal stúpať na starý most, ďalej som mal úsmev na tvári pri pohľade na hrad a celkovú krásu Bratislavy. Hneď pri vstupe do Sadu Janka Kráľa som zazrel alebo skôr počul môjho otca, ktorý ma prišiel povzbudiť, za čo mu touto cestou ďakujem. Bolo to povzbudenie v pravom momente a ja už som vedel, že to dobojujem. Naďalej sa mi darilo predbiehať bežcov, aj keď ma nohy už celkom pálili. Predo mnou sa zastavil postarší bežec, hovorím mu nech neprestáva, že už je blízko, nech sa ma “drží”, na chvíľu naozaj tak činí a ožije, ale keď sa o pár sekúnd obzriem za seba, už zase kráča. Dúfam, že to dobojoval!

38 až 41 kilometer som naozaj precítil, ale bežal som ďalej a na poslednom kilometri som ešte mal za cieľ dobehnúť pretekára predo mnou, ktorý bol odo mňa vzdialený asi 200 metrov, 500 metrov pred cieľom som ho dokázal predbehnúť, čo mu však asi dodalo energiu, aby zabral aj on a na posledných 100 metrov sme absolvovali dokonca šprint, nakoniec ma o sekundu predbehol. Výsledný čistý čas teda činil 3h33m16s a konečné umiestnenie bolo 270 z 921.

A aké boli moje pocity po dobehnutí do cieľa? Bol som vďačný, že som mohol niečo takéto absolvovať, že mi zdravie slúži, že som mal odhodlanie trénovať, zlepšovať sa a bežať samotný pretek. Bol som rád, že týmto končí táto 17 týždňová cesta a že sa budem môcť zase posunúť k ďalším výzvam. A hlavne som si chcel sadnúť a nevstať aspoň rok:D


Niekoľko dôležitých rád v deň maratónu:

  1. Nezabudni na sacharidy – v raňajkách pred pretekmi by mali mať dominantné postavenie, pravdepodobne bude lepšie ak sa vyhneš veľkému prísunu vlákniny (nechceš predsa mať vynútené pauzy počas behu, chápeš).
  2. Nezabúdaj na hydratáciu – jeden z najdôležitejších faktorov vôbec, nechceš predsa už na štarte byť v dehydratovanom stave.
  3. Pi vodu na každej občerstvovačke – súvisí s druhým bodom, nečakaj až keď budeš smädný (hlavne keď bežíš v teplejších mesiacoch), začni hneď od začiatku (na tomto maratóne to bolo každých 2.5 kilometra).
  4. Nezabúdaj na dopĺňanie sacharidov aj počas behu – 30-60 g za jednu hodinu by malo byť v pohode.
  5. Rozbehni to v pokojnejšom tempe – zisti ako si na tom, ako sa cítiš a neskôr to rozbalíš naplno.
  6. Užívaj si to.

Ak by ťa čokoľvek zaujímalo ohľadom jednotlivých tréningov, plánovaných pretekov alebo hocičoho iného, neváhaj napísať komentár. Alebo, ak ty sám máš nejaké zaujímavé tipy, čo zlepšiť, čo zmeniť, čo ty sám robíš, čo ti funguje alebo nefunguje, pokojne napíš taktiež, budem len rád.

Maj sa najlepšie ako vieš.

Tvoj Moderný Mních.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *