Môj najväčší strach?

Môj najväčší strach?

„Mnohí sa rozhodnú nerozhodnúť sa, lebo majú strach, že sa rozhodnú zle. Zúfalou snahou nechať si všetky možnosti otvorené sa účinne uzavrú pred plnou realizáciou seba ako ľudských bytostí. Chcú svoj kus koláča aj mať, aj ho zjesť. No nechcú tomu nič obetovať.“

— Thomas Stafford Cardinal Williams

 

Čo je môj najväčší strach?

  • Pociťovať ľútosť. Ľútosť nad tým, že som neurobil, čo som chcel urobiť. Že som nevyskúšal, čo som chcel vyskúšať. Že nikdy nezistím, aké by to bolo bývalo, ak by som to skúsil.

  • Mám strach z toho, že sa jedného dňa prebudím, budem v pokročilom veku a už nebudem schopný športovať a budem len premýšľať, aké to mohlo byť, čoho všetkého som mohol byť schopný, ak by som sa nebál a vyskúšal to. Mám strach, že už nebudem schopný cestovať a vôbec robiť a skúšať čokoľvek, čo budem chcieť. Nebudem už schopný naplniť svoj potenciál.

  • Mám strach, že budem ľutovať, že som viac nežil. Že som iba prežíval, ale skutočne nežil. Že som si viac neuvedomoval jednotlivé dni, jednotlivé okamžiky. Že som neprežíval naplno radostné momenty, že som necítil, nemiloval, nebol zvedavý, spontánny, či dobrodružný. Že som si nevážil, čo mám. Že som zdravý a mám strechu nad hlavou, že mám čo jesť a piť. Že som si nevážil svoju rodinu a priateľov. Z tohto mám strach. A preto sa ťa pýtam: kedy, ak nie teraz?

  • A preto som nekonečne vďačný a šťastný, že si to uvedomujem už teraz, keď mám 24 a všetko pred sebou. Ale často mám strach a myšlienky typu: Mám to spraviť? Je to tak správne? A čo keď sa strápnim? Čo keď sa to nepodarí? Nie je to len strata času? Nie je to príliš odvážne, príliš iné? A v takýchto chvíľach si poviem, že ak niečo cítim, ak to cítim v hĺbke srdca, že to chcem spraviť, tak to spravím. A všetky pochybnosti sú len ilúziou, nič skutočné, iba výtvorom mojej mysle. A všetky tieto pochybnosti rozbiješ jedným jednoduchým, ale zároveň náročným rozhodnutím a činom: krokom vpred.

  • Preto chcem veci aspoň vyskúšať, predsa nie všetko musí vyjsť podľa predstáv. Ale to je úplne v poriadku, tak je to správne, pretože práve to mi môže ukázať nové smery, nové cesty, nové veci, ktoré sa oplatia vyskúšať, ktoré sa oplatia prežiť. Dôležité pre mňa je: neklamať sa, nenahovárať si, že teraz na to nie je správna doba, teraz nemám na to čas, peniaze, príležitosť. Hlúposť. Je to len a len o prioritách. Ak to chceš, tak spôsob nakoniec nájdeš, aj keby to malo trvať istý čas a aj keby si mal tomu mnohé obetovať.

 


„Si taký mladý, ako tvoja sebadôvera a taký starý ako tvoj strach. Si taký mladý ako tvoja nádej a taký starý ako tvoja malovernosť. Si taký mladý ako tvoja láska a taký starý ako tvoje sebectvo.“
— Albert Schweitzer

 

  • Možno to znie ako klišé, možno nie. Tak či onak, je to tak, je to žijúca a trvajúca pravda. Takže je len a len na mne, akým smerom sa vyberiem, a v akej intenzite prežijem to, čo ma na tej ceste čaká. Preto maj oči otvorené, srdce na správnom mieste, ži a buď vďačný za to, čo je, pretože samozrejmosťou to rozhodne nie je.

 

Učiteľom i žiakom zároveň.

 

Maj sa najlepšie ako vieš.

 

Tvoj Moderný Mních.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *