Môj prvý triatlon

Môj prvý triatlon

3 minúty do štartu. Práve zisťujem, že som pri rozplavbe musel stratiť merací čip. Prvotná myšlienka? Zanadávam. Naozaj, toto a teraz? Čierne myšlienky typu, no tak nič, moja prvotina teda nebude oficiálna. Ale však nevadí, zážitok mi nikto nezoberie. Rýchlym krokom idem za staffom: prosím vás, stratil som čip. Pravdepodobne vo vode. Vieme to nejako rýchlo vyriešiť? Pýtajú sa ma na moje štartovné číslo…

Dni a týždne predtým

Na poslednom preteku som bol prvého mája v Ivanke pri Dunaji, kde som bežal 5 a pol kilometra. Prešli dni a týždne, kedy som teda nezakúsil ten klasický pretekový adrenalín. Poviem vám, že človek si na to celkom zvykne. Je to vždy zážitok a zábava. Nasledujúce obdobie, ale bolo relatívne turbulentné. Kedy som odišiel do Prahy, hľadal si prácu a taktiež prechádzal istou nechuťou k športovaniu.

Moja dlho plánovaná triatlonová premiéra mala byť na konci mája v Senci, alebo o 2 týždne v Petržalke. Ani k jednému však neprišlo, z časti kvôli logistike, ale hlavne kvôli istej nesúrodosti, do ktorej som sa sám dostal. Každopádne som nemal natrénované, takže som si tieto preteky nechal ujsť.

S odstupom času však môžem povedať, že najväčším problémom boli pochybnosti. Nemám natrénované, nie som dostatočne pripravený, nie som dostatočne dobrý. Boli to výhovorky, pre ktoré som to stále odkladal. Ide o to, že sa jednalo o nový šport pre mňa, o niečo, čo až tak nepoznám. Azda je to jedná z typických ľudských vlastností, že nie vždy máme radi zmenu, respektíve skúšať niečo nové ?

Vedel som však, že jediné východisko z tejto situácie je určiť si konkrétny pretek, konkrétny dátum a na to sa zamerať. V tej chvíli sa mi postupne vrátila chuť zase konzistentne trénovať. Už dávnejšie som si povšimol, že moja psychika práve takto funguje. Potrebujem mať deadline, potrebujem to časové ohraničenie, ten tlak. Ak ho nemám, tak sa mi pred očami stráca ten význam toho, čo môže viesť až k letargii. A to by sme predsa nechceli.

S odstupom času však môžem povedať, že najväčším problémom boli pochybnosti. Nemám natrénované, nie som dostatočne pripravený, nie som dostatočne dobrý. Boli to výhovorky, pre ktoré som to stále odkladal.

Príprava na preteky

Dopredu som si objektívne zhodnotil, že tieto preteky budú pre mňa testom. Teda nejdem až tak naháňať nejaké výsledky, či konkrétne čísla pri jednotlivých disciplínach. Ide o to, si to vyskúšať, zistiť, čo funguje – čo nie a hlavne si to užiť. Mal som síce istú predstavu, v akých číslach by som sa potenciálne mohol ocitnúť, ale vedel som, že to nebude žiadna sláva. Obzvlášť, keď som vôbec neplával a s trochu serióznejším bicyklovaním som začal až na začiatku júna, kedy som si kúpil môj prvý cestný bicykel.

Noc pred pretekmi som sa natoľko tešil, že mi trvalo zaspať minimálne 2 hodiny, ako som si v hlave prechádzal nastávajúce preteky…

Ak chceš vidieť ako to vyzerá na takých triatlon pretekoch, pozri si aftermovie

V deň pretekov

Hodina cesty do Piešťan. Bicykel už bol bezpečne uskladnený v kufri auta. Všetko potrebné zbalené v taške. Cestou si peckujem hudbu a neviem sa dočkať. Skúsenosť s novým športom je tu. V mieste konania pretekov som s dostatočným predstihom, takže si prejdem okolie, registrujem sa, pomaly sa idem prezliecť, a uložiť bike a ostatné veci do depa.

O 10:00 štartuje olympijský triatlon (dvojnásobné vzdialenosti). O 5 minút na to štartujeme náš šprint triatlon. Tri minúty do štartu. Práve zisťujem, že som pri rozplavbe musel stratiť merací čip. Prvotná myšlienka? Zanadávam. Naozaj, toto a teraz? Čierne myšlienky typu, no tak nič, moja prvotina teda nebude oficiálna. Ale však nevadí, zážitok mi nikto nezoberie. Rýchlym krokom idem za staffom: prosím vás, stratil som čip. Pravdepodobne vo vode. Vieme to nejako rýchlo vyriešiť? Pýtajú sa ma na moje štartovné číslo. Hovorím, že 118. Oni, že dobre, v depe pri biku ma bude čakať nový čip. Plávanie a prvé depo mi dorátajú.

Plávanie

10:05, štartujeme, strategicky si vyberám pozíciu napravo, ako vbiehame do vody. Nemám záujem o tlačenie sa v strede, keď viem, že aj tak budem čo chvíľa pozadu. Očakávam tiež, že na začiatku budú lietať kopance a lakte do tváre. Idem najprv kraula, nejakú minútu, či dve, ale potom to kašlem a dám to na dôchodcovské prsíčka. Musí to byť utrpenie sledovať ma, ako plávam. Každopádne, prvá bójka sa javí ukrutne ďaleko. Sem tam sa pozriem, či ešte je vôbec niekto za mnou. Upokojí ma pohľad, že zopár nešťastníkov je na tom ešte horšie (skoro až pochybujem, či je to možné). Občas ma niekto pohladká po nohách, ale krvilačnejšie údery sa naštastie nepotvrdili.

Ako si tak plávem, tak sa mi v hlave píše tento článok. Napadne ma, že asi by som mal byť viac v prítomnom okamžiku, ale zdá sa, že nejaký malý týpek v mojej hlave to vidí inak a sedí tam za písacím strojom a píše tieto vety. Po nekonečnom čase nastáva konečne obrátka. Keď sa tak rozhliadam, niektorí dali iné turbo, no nevadí, idem si ďalej. Striedam kraula s prsiami v pomere, 15 sekúnd kraul-3 týždne prsia.

Pevnina na obzore, pevnina na obzore!

Konečne sa to blíži ku koncu. Posledných 100 metrov zrazu aj tí za mnou zrýchľujú, tak si hovorím, že no dobre, tak pridám aj ja. Nech to z hladiny vyzerá, že viem, čo robím. Vychádzam z vody mierne dezorientovaný a bežím do depa. Zisťujem, že všetky životné funkcie sú v pohode. Nasádzam si čip, helmu, okuliare, obúvam tretry. Beriem bike a bežím z depa von.

Bicyklovanie

Za čiarou naskakujem na bike. Zakladám tretry do pedálov a tu začínajú bomby (aspoň si to hovorím v hlave). Trochu zazmetkujem pri prvej zákrute, ktorým smerom sa vybrať (staff má roztiahnuté ruky, takže to vyzerá, že však vyber si). Niekto ma predbieha s nadávaním, že čo tu spomaľujem. O 100 metrov na to ho vidím pred sebou, ako kontroluje kvalitu vozovky. Možno tam chalanisko zazrel peniaze (rozumej, že sa vydrbal ako keby mu za to platili). Obieham ho a ešte sa otáčam, či je v poriadku, vyzerá, že je. O kilometer predbieham ďalšieho, ale potom pred sebou vidím veľkú medzeru.

V diali vidím skupinu troch cyklistov a tí sa pre mňa stanú cieľ. Kedže je povolené hákovanie (je povolené jazdiť v skupinách), tak je výhodné v nejakej byť. Pýtaš sa, že prečo? Preto, že keď napríklad fúka silný vietor ako v tomto prípade, tak sa vieš za niekoho schovať a šetriť energiu. Taktiež býva zvykom, že sa striedate vpredu, to znamená, že chvíľu maká jeden a ostatní sa vezú a potom sa vystriedate. A tým viete ísť rýchlejšie, ako keby si si to mal odmakať sám. Preto som sa tam zúfalo potreboval dostať.

Čo sa mi aj po nejakých 5-10 minútach podarilo. Slávnostne si cuckám gélik a zapíjam to vodou. Takto sme išli až po obrátku. Ale začínal som mať pocit, že sa celkom šetríme, tak som vyštartoval ako raketa, že teraz to potiahnem trochu ja a trochu si vás aj uštvem, nech na behu odpadnete (starého stratéga syn). Na posledných 5 kilometroch to už celkom cítim v nohách. Tu a tam sa okolo nás preženú pretekári z olymp. triatlonu, snažím sa ich chytiť, ale moc mi to nevychádza. Nakoniec však idem s jedným až do cieľa.

Black Swan Triatlon Pieštany
Moja jediná fotka z pretekov (ja som ten rozmazaný). Kvalitná práca. Vďaka.

Beh

Pred čiarou zosadnem z bicykla a bežím do depa (bežať s tretrami nie je tá najpríjemnejšia činnosť). Odkladám bike, prezúvam tretry za tenisky (konečne ten smooth pocit, daddy’s home), dávam si už legendárnu šiltovku a začína lov.

Ešte pred štartom som si hovoril, že plávanie bude, aké bude. Na biku to chcem rozbehnúť a obehnúť zopár phelpsov. A potom na behu sa zo štvanej zveri stane lovec. A tak aj bolo.

Vždy sa sústreďujem iba na toho najbližšieho predo mnou. Vetrím slabosť, sledujem si tempo a odpočítavam sekundy, kedy zaútočím a predbehnem. Takto hneď na prvom kilometri obehnem 4-5 pretekárov. Bežím ďalej, najbližší pretekár je vzdialený tak 150 metrov, vidím, že začína tiahnuť ľavú nohu. Oh, každá slabosť je hneď videná, už si po teba idem. Predbieham ho.

Môj apetít rastie, je čas obeda a ja som pekelne hladný. Vidím pred sebou dvojicu- žena a muž. Bežia pospolu – romantika. Čas vám to prekaziť. Predbieham aj ich.

Ocitám sa vo štvrtom kilometri. Pretekár predo mnou sa otočí. Chyba číslo jedna. Otočí sa znova, chyba číslo dva. Preukázaná slabosť sa neminie trestu a čo chvíľa už môže sledovať moju techniku. Vidím už len posledných dvoch pretekárov na ktorých stihnem zaútočiť.

Chlapík, vysoký, ide obstojné tempo. Ten sa nenechá len tak chytiť a žena, pred ktorou ide bicykel, signál, že sa jedná o ženu na prvom mieste (pred prvým mužom aj ženou ide vždy sprievodný bike/motorka). Môjmu egu sa to rozhodne nepáči a preto ju musím, stoj, čo stoj predbehnúť. Do 500 metrov som pred ňou, ale tak isto aj Mr. Vysoký. Musím sa pred neho dostať, posledné minutý pretekov. Netreba sa na nič šetriť. Zapínam motory a dostávam sa pred neho.

Ale ako som predpokladal, nechce sa tak ľahko vzdať. Stretol som rovnocenného lovca. Cítim ho za sebou. Ťahám ho ja a on ťahá mňa. Na posledných 100 metrov však preletí okolo mňa a už ho nedokážem zachytiť. V cieli sa zvítame ako rovní a navzájom si poďakujeme za spoločný potiahnutý finish (krásny to šport).

Po-pretekové pocity a čísla

Black Swan Triatlon Pieštany

Ako vidieť na obrázku, moje konečné umiestnenie bolo na 37. mieste z 84 účastníkov. Takže nič oslnivé, ako sa dalo aj predpokladať. Ale vôbec neklesám na duchu, práve naopak. Po celý čas som si to parádne užíval a už sa neviem dočkať na ďalšiu príležitosť otestovať svoje nadobudnuté schopnosti.

A s čistým svedomím môžem povedať, že triatlon bude určite môj šport na najbližšie roky. Preto viem, že treba byť trpezlivý a konzistentný v príprave a na základe toho prídu aj lepšie výsledky. A čo je najhlavnejšie, celý tento proces si treba užívať a to znamená, že celý ten proces budem aj dokumentovať. Aby mi to navždy pripomínalo, akú cestu som už ušiel a v tých temných momentoch to bude to svetlo na konci tunela.

Maj sa najlepšie ako vieš.

Tvoj Moderný Mních

3 thoughts on “Môj prvý triatlon

  1. J. Frodeno

    Super clanok mnichu, som zvedavy co prinesu dalsie preteky a dufam, ze ich opat takto s humorom zaznamenas! Vela stastia

    1. Moderný mních

      Ďakujem ti, Frodissimo. Cením si to!

  2. Peter Nagy

    Pekne si to napísal starého lovca syn

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *