Polmaratónske potešenie v Krakowe

Polmaratónske potešenie v Krakowe

A tak keď píšem tieto slová, tisnú sa mi slzy radosti a šťastia do očí, akým krásnym športom beh je a ako dokáže spájať rôzne kultúry, rasy, ľudí rôzneho veku, či výkonnosti. Ľudia skrze beh píšu krásne životné príbehy a preto…

Mesto Krakow

Kráľovské korunovačné mesto, dýchajúce históriou, do 16 storočia bolo hlavným mestom Poľska. Dominantou mesta je hlavné starodávne námestie, ktoré je jedno z najväčších v Európe, na ktorom sa nachádza mariánsky kostol so zafarbením do červena. Taktiež sa neďaleko centra nachádza Kazimierz, stará židovská štvrť, z tohto miesta kedysi nacisti odviezli až 200-tisíc ľudí a do svojich obydlí sa ich vrátilo menej než tisíc.

Mariánsky kostol

 

Hlavné námestie v Krakowe
Hlavné námestie v Krakowe

Priebeh závodu na 21 097 metrov

Na štarte a v okolí štadióna sa to hemží tisíckami závodníkov, divákov, hlásateľ reve povzbudivé heslá do mikrofónu, v pozadí hra hudba, zopár sekúnd do štartu, vzduch je nabitý očakávaním niečoho takmer epického. 3, 2, 1, štart,  z reproduktorov sa začne ozývať moja obľúbená pesnička od ac/dc- thunderstruck, duní to tak silno, že tep mi vyletí hodne vysoko a to som len začal, ale nemôžem sa ubrániť úsmevu a ešte niekoľko minút po vyštartovaní si pospevujem: And I knew there was no turning back. Sound of the drums. Beatin’ in my heart. The thunder of guns. Thunderstruck, yeah, yeah, yeah.

Prvé kilometre klídek, neprepálil som štart, pozerám sa po ľuďoch, veľa z nich vyštartovalo hodne odvážne, u niektorých už počujem ťažké dýchanie, už začínajú ťahať nohy. Ja si to dokonale užívam, smejem sa, tlieskam ľudom, že tlieskajú nám, tľapkám si s nimi. Niekedy na 8 km si hovorím, že je čas zrýchliť, zatiaľ to ide cca podla plánu, otváram si gélik a pomaly si ucuckávam, skutočná pohodička.

polmaratón v Krakowe

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

,,Prvú polovicu bežia tvoje nohy, druhú tvoja myseľ.“ – Autor neznámy.

 

Na 10-11km zrýchľujem, hovorím si, že treba ísť kilometer za kilometrom, snažím sa moc nemyslieť na celkový čas, ani kedy asi tak dorazím do cieľa, pekne krok za krokom, v tom sa mi v hlave ozve zvučka ikonického amerického seriálu z 90 rokov ( vďaka mozog, vždy ma vieš prekvapiť a zabaviť), v jednom momente sa mi vyšmykáva gél z ruky, ešte by sa mi bol býval hodil, ale nechávam ho tam, nech je ti zem ľahká. Namiesto toho si na občerstvovačke beriem gatorade a kus čokolády, o necelý kilometer si hovorím, že táto kombinácia nebola najlepšia, cítim sa zrazu ťažší, nuž nevadí, idem ďalej, aj keď sa mi začína zdať, že neviem zrýchliť tak, ako by som chcel, ale hovorím si, že musím len prelomiť istý bod odporu a znova to pôjde, ale na 14 kilometri sa mi rozväzuje šnúrka, damn it, toto som presne nepotreboval, no nič, zastavujem a chcem si to rýchlo zaviazať, a aha že, aká náhoda, je tam rovno uzol, vďaka ti náhoda, presne v takomto momente som si chcel vyskúšať svoje kognitívne schopnosti pod tlakom. O 20-25 sekúnd sa znova rozbieham, ale cítim, že som stratil nastolené tempo, dobiehať to ma bude stáť viac síl, ako som plánoval.

 

Medzi 15-16 km začínam cítiť, že záverečné kilometre budú bolestivé, snažím sa zrýchliť, ale ako keby ma niečo brzdilo, predbieham mnohých, ktorí začínajú kráčať, chcel by som spraviť to isté, ale namiesto toho prestávam nad všetkým premýšľať, zatváram za sebou dvere a ponáram sa do svojej miestnosti bolesti, privreté oči, že takmer nevidím nič naokolo, nevnímam nikoho, iba kladiem jednu nohu pred druhú, už nesledujem hodinky, jediné, čo vnímam je pocit, že nemôžem zastaviť, musím dojsť až do cieľa, už nezáleží, aký čas to bude, toto sú tie kilometre, kedy sa skutočne zlepšujem, aj keď to teraz tak vôbec nevnímam, ako keď sa pýtali Muhammada Aliho, koľko sed-ľahov spraví a on odpovedal, že nevie, že ich začína počítať, až keď to bolí a páli, to sú tie momenty, ktoré ťa posúvajú ďalej, nie len fyzicky, ale vo veľkej miere psychicky.

 

„Sila nevychádza z fyzických schopností. Čerpá z nezdolnej vôle.“ — Mahátma Gándí

 

V diaľke zbadám štadión, posledný kilometer, možno dva a vbehnem do cieľa závodu, kde vládne elektrizujúca atmosféra, tisícky ľudí skanduje, poháňa závodníkov do cieľa, cítim ich energiu, núti ma to ešte zrýchliť, ešte zo seba dostať posledné zbytky síl… No dobre, možno to bolo tak trochu výplodom mojej fantázie, neskandovali tam tisícky ľudí, ale stovky ľudí určite, na tom ale nezáležalo, záleží, ako ty vnímaš svet a udalosti, ktoré sa ti dejú, je to tvoj postoj, ktorý sa rozhodneš mať pri akejkoľvek činnosti, ktorú vykonávaš. Tak, či tak, cieľ závodu situovaný na štadióne je skvelý nápad, ma to inú atmosféru a môžeš si pripadať, ako keby si vbiehal na olympijský štadión, ako keď Emil Zátopek v 1952 v Helsinkách bežal svoj prvý maratón a všetci na štadióne stíchli, keď sa tam zrazu objavil a cele to vyhral v rekordnom čase. Môj výsledný čas činí : 1h:54m:45s.

 

„Sila nepochádza z víťazstiev. Vaše boje vás zosilňujú. Keď prekonávate ťažké prekážky a nevzdáte to, to je ozajstná sila.“ — Arnold Schwarzenegger

A prečo vlastne behám?

Beh je krásny šport, ktorý dokáže spojiť obrovské množstvo ľudí a hlavne rozmanité množstvo ľudí po celom svete. Po celom svete sa ľudia ráno pred prácou alebo večer vyberajú na beh, či už kvôli čírej radosti z pohybu, alebo tým sledujú úbytok váhy, či chcú prekonať svoje predchádzajúce výsledky. Túto skutočnosť som si uvedomil najprv počas samotného preteku, keď som videl okolo seba bežiacich starých ľudí, ženy, ľudí s nadváhou, ľudí na vozíku, alebo mami, či otcov tlačiacich svoje ratolesti v kočíku. Ale aj okolitých ľudí, ktorí sa pozastavili pri svojich prechádzkach po meste a skandovali, tlieskali, deti natŕčali ruky, aby si mohli tlesknúť s nami bežcami, a bol to pre mňa krásny pohľad a pocit dodávajúci energiu, keď sa malému dieťaťu vyčaril úsmev na tvári, po mojom tľapnutí. Ale naplno som si toto cele uvedomil až keď už som mal po všetkom a išiel som ešte povzbudiť ľudí k posledným 100 metrom pred cieľom a videl som, ako sa ženy spolu držia za ruky a v tvári sa im zračí úprimná radosť a dojatie, že to dokázali a dobehli do cieľa, vidím starého muža, ktorý sa snaží zo všetkých sil a z pohľadu mu možno vyčítať odvahu a odhodlanie, ale aj krívajúcich mužov a ženy, ktorí aj cez zranenia, či kŕče dokončujú, čo započali. A práve toto je ta pravá podstata behania, jedna z najprirodzenejších činností pre človeka, dokonca zájdem ďalej a tvrdím, že sme a boli sme stvorení pre beh.

 

A tak keď píšem tieto slová, tisnú sa mi slzy radosti a šťastia do očí, akým krásnym športom beh je a ako dokáže spájať rôzne kultúry, rasy, ľudí rôzneho veku, či výkonnosti. Ľudia skrze beh píšu krásne životné príbehy a preto, keď aj ty premýšľaš, že by si skúsil/a nejaký závod alebo len tak začal/a behať, neváhaj a vedz, že nemusíš hneď zabehnúť maratón, polmaratón, ba ani 10 kilometrov, kľudne sa môžeš v jeden deň zobudiť a povedať si, že to pôjdeš skúsiť a môžeš začať ľahko, kilometer, či dva po svojom okolí, ktoré poznáš. A možno sa ani nenazdáš a beh si ťa podmaní a ty si ho zamiluješ rovnako, ako som si ho zamiloval aj ja. A vydáš sa tak na jedno veľké dobrodružstvo.

Maj sa najlepšie ako vieš.

 

Tvoj Moderný mních.

 

 

 

10 thoughts on “Polmaratónske potešenie v Krakowe

    1. Moderný mních

      Ďakujem:) Áno, centrum tam je fakt skvelé, niekoľko krát do dňa som sa cez neho išiel prejsť, je z neho proste cítiť tu históriu, čo ešte viac umocnili trhy, ktoré tam boli v piatok večer.

  1. Ross

    Paci sa mi pokracovanie tvojej bezeckej serie. Obdivujem ta, ak by mne zacal hrat po 11 km behu soundtrack Friends, tak namieste koncim. Mne pri behu osobne chyba timovy duch kolektivnych sportov. Hlavne ten pocit ked spolu dokazete dosiahnut vytyceny ciel. Predstava dobehnutia mna alebo inych bezcov nevzbudzuje u mna take silne emocie ako ked “my” dokazeme zvitazit (a najlepsie porazit “ich”). Asi je to pozostatok starej ludskej biologie.

    Ako by si ty porovnal zazitky z kolektivnych sportov (ak mas) a behania? Ake behy ta cakaju dalej? Mas v plane vyskusat aj nejaku stafetu (mozno aj inu formu kolektivneho behu o ktorom neviem) ?

    PS. dufam, ze si mi nezjedol sandwich

    1. Moderný mních

      Vďaka ti Ross,

      chápem veľmi dobre tvoje pocity. Určite, ak je dobrý kolektív, celý rok spolu trénujete, zažívate víťazstvá aj pády, tak tie emócie z toho športu sa znásobujú. Takéto pocity som zažíval pri futbale, ešte v doraste, ale potom, ako išiel čas ďalej, tak sa pre mňa takéto pocity začali z futbalu vytrácať. Na druhú stranu, ja som asi viac individualista a preto mám rád práve individuálne športy, ako je napríklad beh. Z jedného prostého dôvodu, že môj výkon a výsledok záleží iba odo mňa, takže ak niečo nevyjde, tak môžem za to iba ja a je iba na mne, aby som to nabudúce napravil.

      Momentálne má čaká asi posledný závod pre tento rok, 10km v Pardubiciach. Nejakú štafetu by som si aj vyskúšal, ale asi iba s niekým koho dobre poznám, bolo by to zábavnejšie a mohli by sme sa aj medzi sebou hecovať, že kto podá lepší výkon.

      A síce spomínam iný seriál, ale tvoja analógia s Friends sa mi prirodzene veľmi páči:D

      Ps: nedokázal som ho celý zjesť, takže som polovicu vyhodil do koša:D

  2. Veľmi pekne napísané. Je z toho celého textu cítiť ako tým behom žiješ a koľko do písania o ňom dávaš emócií. Hudba pri behaní je úplne najviac. Ja aj keď nebehám veľa a ani často, keď už sa vyberiem bez skvelej muziky by to nešlo. Gratulujem k ďalšiemu osobnému úspechu a teším sa na nový podobne ladený článok. 😉👌

    1. Moderný mních

      Ďakujem veľmi pekne:)

  3. Normálnr mám chuť odložiť dieťa soiace na mojom bruchu a ísť si zabehať a veu ku koncu sa už slzy tisli aj mne do očí..krásny článok 🙏😂

    1. Moderný mních

      Ďakujem:) Skús ho zobrať so sebou, možno sa vám to obom zapáči:D

  4. Santiago

    Strašný pán si , konečne som sa odhodlal prečítať si prvý tvoj blog a som z toho vedľa, fakt dobre napísané , s emóciou proste vau , len tak ďalej si boss ! 👊👊👊

    1. Moderný mních

      Santi, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje milé slová:)

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *