Telekom Night Run 2019: nie všetko vyjde podľa predstáv

Telekom Night Run 2019: nie všetko vyjde podľa predstáv

Možno to nevyšlo podľa predstáv. Možno zahrali rolu isté okolnosti. Ale všetko to sú len dohady, smerujúce k výhovorkám. A v tieňoch tohto typu sa nechcem stratiť. Progres nad dokonalosť. Aj nedokonalý moment môže mať svoju silu. Oceniť, čo má byť ocenené. Pochopiť, čo má byť pochopené. Zmeniť, čo má byť zmenené. A nad to všetko. Veriť v proces. Byť trpezlivý.

 Robert Pazitny – Sport Foto Studio

Včerajšok sa dá označiť za vrchol športovej jesene. Pre mňa. Telekom Night Run má jedinečnú atmosféru. Tento rok sa k tomu ešte pridalo aj počasie. Ešte pri rozbehu začala pozoruhodne padať hmla, aby sa o chvíľu rozpršalo. Najprv pozvoľna, plynulo prechádzajúc do vytrvalého dažďa. Môžem si azda želať úchvatnejšie pozadie tejto reality? Stovky ľudí všade naokolo. Skrývajúc sa pod markízami, či vo vnútri Eurovei.

Nadšenosť strieda nariekanie. Niektorí vyzerajú vzrušene, zatiaľ čo iní, skôr mierne vystrašene. Je čas ísť do koridorov. Spŕška tlačenia sa a lakťov do brady. Vďaka. Predierajúc sa o kusisko napred. Stojac a čakajúc. Hymna v živom podaní. S výhľadom na hrad. Ach. Skoro patetické? Nie, s istou dávkou vznešenosti, púšťajúc sa do spevu. Nie tak celkom. Skôr do tichého hmkania.

Odpočítavajúc poslednú minútu. Posledné sekundy. Vodičov na 4:00 min/km mám 5 metrov pred sebou, bližšie sa prebojovať v koridore nedalo. Chcem sa ich držať. Byť v blízkosti, nie ich len mať na dohľad. Zdá sa, že sme začali o niečo agresívnejšie. Pozerajúc sa na hodinky si túto skutočnosť potvrdzujem. Ale cítiac sa v pohode, nevenujem tomu prílišnú pozornosť. Čo sa môže o niečo neskôr ukázať ako chybné, možno až rozhodujúce.

V tuneli začínam strácať, je to mierne stúpanie, treba tam silu, ktorú sa zdá v tomto momente nemám. Vidím ich. 40-50 metrov. Ale niekde vzadu v hlave už možno tuším, že rozdiel sa bude naťahovať. Že dnes na to nie je nárok. Niekde inde však cítim, že sa nemôžem vzdávať, nemôžem prestať veriť. Musím pridať. Je to boj. Skutočný boj. O to viac to umocňuje dážď spojený s nočnou atmosférou. Rozhodujem sa, či si dať gél, ale nechcem sa po neho načahovať a stratiť rytmus, nie v tejto chvíli. Mohlo by to znamenať koniec.

 Robert Pazitny – Sport Foto Studio

Mačacie hlavy, zase sa stretávame. Pamätám si na vás ešte z maratónu. Zastavená električka na obrátke, čo chvíľa značka ukazujúca, že sa nachádzam na 5 kilometri. Sprievodný program v podobe bubnov a spevu. Bum-bum, bum-bum. Rytmické ozvučenie. Utekajúc vpred. A hľadajúc občerstvovačku s vodou. Nenásytné zachytenie, vylievam na seba vodu, len veľmi málo v skutočnosti vypijem. Pri spomalenom zábere, s hudbou typu Gladiátor, by to iste vyzeralo extrémne epicky. Extrémne skepticky. Moja chyba.  Niekde pred 6 kilometrom, na starom moste, smerom hore, rozmýšľam, že to ukončím. Reálne, že zastavím. Prvé preteky, ktoré nedokončím. To nemôžem dopustiť. To neprichádza do úvahy. O čom to hovoríš? To by bola skutočná prehra.

Odolal som vábeniu zastavenia. Pokračujúc. O niečo neskôr sa zrazu cítim omnoho lepšie. Dokážem o niečo zrýchliť. Druhý dych? Aký proces v tele nastane pri takzvanom druhom dychu? Ako je to fyzicky možné? Každopádne už viem, že to dokončím, snažím sa až do cieľa pridávať. Aj keď možno reálne sa nič také nedialo. Zbiehajúc zo starého mosta, viem, že ma čaká už len posledných 200-300 metrov.

Na cieľovej rovinke ešte začujem svoje meno, že mám pridať. Posledná energia daná do záverečného útoku. Predbieham človeka, s ktorým som išiel posledných 500 metrov. Je po všetkom, vidím na tabuli nad sebou, že to ani náhodou nie je pod 40 minút. Počujem svoje meno od komentátora, hovorí, že teraz je v cieli už okolo 150 pretekárov.

Telekom Night Run 2019
 Robert Pazitny – Sport Foto Studio 

Výsledný čas 41:39, umiestnenie 131./3370. Mohol som ešte pridať? Absolútne. No nie vždy to je v danom momente uskutočniteľné. Na koniec by som rád vyjadril veľkú vďaku usporiadateľom a hlavne dobrovoľníkom, ktorí aj v upršaných podmienkach vytvorili skvelú atmosféru. V neposlednom rade patrí moja vďaka aj Tomášovi a Šimonovi, ktorí ma prišli podporiť. Cením si to viac ako slová dokážu povedať.


Možno to nevyšlo podľa predstáv. Možno zahrali rolu isté okolnosti. Ale všetko to sú len dohady, smerujúce k výhovorkám. A v tieňoch tohto typu sa nechcem stratiť. Progres nad dokonalosť. Aj nedokonalý moment môže mať svoju silu. Oceniť, čo má byť ocenené. Pochopiť, čo má byť pochopené. Zmeniť, čo má byť zmenené. A nad to všetko. Veriť v proces. Byť trpezlivý.

Maj sa najlepšie ako vieš.

Tvoj Moderný Mních

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *