VEĽKÁ PARDUBICKÁ

VEĽKÁ PARDUBICKÁ

Na svete je jedna reč, ktorej všetci rozumejú. Je to reč nadšenia, vecí urobených s láskou a chuťou, s vášňou a túžbou dosiahnuť to, o čom snívame alebo čomu veríme. A toto nadšenie môžeš prejavovať u čohokoľvek, čo ťa napĺňa šťastím a radosťou.

U mňa je jedna z takých vecí šport.

 

RunTour Pardubice 2018

V priebehu týždňa

V priebehu pred závodného týždňa som tak retrospektívne spomínal, že október bol relatívne intenzívne tréningovo zameraný. Samozrejme v rámci mojich momentálnych možností a schopností. Od polmaratónu v Krakowe, 14.10.2018, do závodu v Pardubiciach, 03.11.2018, bol priestor 20 dní na zlepšenie a poučenie sa z chýb. Pochopiteľne, čakal ma špecifický iný a o polovicu kratší závod, takže som plánoval, že aj príprava tomu bude zodpovedať a taktiež som sa chcel zamerať na stravu, respektíve na zhodenie 1-2 kíl. Október a 2 dni v novembri pred závodom teda pozostávali z:

  • z cca 160 kilometrov behu
  • z cca 160 kilometrov bicyklu
  • z 2 silových tréningov
  • z 4 plaveckých tréningov

Špeciálne posledný týždeň bol zaujímavým a intenzívnym, kedy som absolvoval, dva stredne dlhé behy(v pondelok: 16 km, v stredu: 13 km) a dva intervalové tréningy (vo štvrtok: pozostával z dynamických cvičení na rýchle nohy a šprintov do kopca, v utorok: na atletickej dráhe). Čo viedlo k tomu, že som mal v piatok značný problém prekonávať schody.

V stredu, 31.10.2018 som si pozrel štatistiky za október a vidím, že do prekonania 150 km hranice mi chýba 7.5 km, hovorím si, že to nebudem zbytočne siliť, bol som relatívne dosť unavený z predchádzajúcich tréningov. Lenže potom som si večer pozrel v kine Bohemian Rhapsody a emócie obsiahnuté vo filme sa do mňa na toľko preniesli, že jediná myšlienka, ktorá sa mi usadila v hlave je, že musím ísť domov, prezliecť sa a ísť bežať a tú 150 km hranicu pokorím. Bolo 22:45, zapínam hodinky a strácam sa v tme, ženúc sa za pomyselnou hranicou úspechu, ktorú som si nečakane vytvoril. O 00:00 dobieham domov, na konte 13 km a cieľ splnený. Hell yeaah. We are the champions. Inak o 2 dni som išiel na ten film znova, čo bolo prvý kráť v živote, kedy som išiel do kina na ten istý film, takže, ak máš rád Queen, neváhaj si to pozrieť, je to skvelé.

 

Zmena stratégie

Mimo tejto malej premotivovanosti som však trocha zmenil stratégiu, respektíve prístup k tréningu, prestal som si stále všímať hodinky a tempo, akým bežím. Namiesto toho som začal bežať viac pocitovo, chcem aby som sám vedel vycítiť, aké tempo bežím, kedy mám zrýchliť, bez externého rozptýlenia.

Chcem sa sústrediť na prácu rúk, na dýchanie, dostať sa do flow, teda vnímať prítomný okamžik. Vnímať to spojenie môjho tela prerážajúce vietor, či padajúce kvapky dažďa. Chcem vnímať spojitosť so zemou po ktorej bežím a celým prostredím, ktoré ma obklopuje. A v neposlednom rade chcem vnímať svoje vlastné telo, bolesť, ktorá sa v istom momente objaví a potom zase odíde. Radosť z pohybu. Vnímať tu slobodu.

“ Ti, co se dokážou při tréninku věnovat i mentální přípravě, jsou o parník jinde než ti ostatní.”

— Vít Schlesinger

RunTour Pardbubice 2018

V deň preteku

Celý týždeň príjemne počasie. Zrazu v piatok večer prehánky a dážď, čo pretrváva aj v sobotu, v závodný deň. Počas cesty vlakom, s pohľadom upretým na meniacu sa krajinu, premýšľam, že dnes to asi nebude tak jednoduché a že zlepšiť čas a prekonať 45 minútovú hranicu, ktorú som mal stanovenú ešte z predchádzajúceho závodu RunTour v Prahe môže byť problém. Napriek sychravému počasiu a zablatenému povrchu však pociťujem vzrušenie a radosť, že je predo mnou ďalšia výzva, ktorú treba prekonať, ale hlavne si to užiť.

 

Prichádzam do dejiska závodu, na dostihové závodisko, hmýri sa to tu veľkým počtom ľudí, od usporiadateľov, pretekárov, až po rodinných príslušníkov a fanúšikov behu. Pri pohľade na trať sa mi na tvári objavuje úsmev, ktorý značí jediné, dnes budú bomby, neodradí ma ani pohľad na povrch, ktorý je značne zablatený a zabárajú sa do neho nohy.

RunTour Pardubice 2018

Priebeh preteku v Pardubiciach

Stojac na štarte som plne ponorený do závodnej energie, vo vzduchu cítiť adrenalín, nadšenie, dobrodružstvo, odhodlanie prekonať sa. Stojím úplne vpredu, prvý krát som išiel až takto dopredu, okolo mňa ašpiranti na víťazstvo, pozerajúc sa na nich si uvedomujem, že ma čaká ešte dlhá cesta, ale taktiež myslím na to, že už mám aj niečo za sebou, napĺňa ma to energiou. 30 sekúnd do štartu, z reproduktorov sa ozýva we will rock you, aká náhoda, že som to za posledný týždeň počul snáď po 100 krát.

Zaznie výstrel a ja vystrelím spolu s ostatnými na spanilú jazdu, moje alter ego pre tento závod je Bullseye ( áno, Toy Story je môj najobľúbenejší animovaný film). Tentoraz neriešim žiadne tempá na kilometer, ani to, či prepálim alebo neprepálim štart, mám síce unavené nohy, ale osvedčilo sa mi to už viackrát, naposledy práve v stredu, že kombinácia únavy a ľahkého žalúdku mi nejakým divným spôsobom vyhovuje a s miernym sebazaprením dokážem bežať rýchlo. Od začiatku sa sústreďujem na prácu rúk a na pravidelné dýchanie. Prvé kilometre idú viac, ako dobre, prekážky som prekonal bez problémov a prvé kolo, teda 5 kilometrov bežím v medzičase 21:22, hovorím si, že takýto priebeh som takmer ani neplánoval a už začínam matematické preteky v hlave, že o koľko môžem prípadne spomaliť, ak nebudem už vládať, že na pokorenie 45 minútovej hranice mám dostatočnú hranicu, po chvíli zavrhnem všetky myšlienky s jedinou, že je to jedno, že chcem naďalej bežať najlepšie, ako viem a zase sa vrátim k pravidelnému dýchaniu, ktoré začína pripomínať lokomotívu.

RunTour Pardubice 2018

Okolo 8 kilometru začínam cítiť únavu, dýchanie sa už stáva ťažším a tým aj udržovanie pozornosti, začínam premýšľať, ako zdolám strmý bahnistý kopec, niekde na cca 9.5 kilometri. Pri približovaní k nemu sa rozhodnem nič neriešiť, skočiť na neho a hneď sa odraziť a rýchlymi krokmi ho vystúpať, čo sa mi darí takmer bez chyby, až na jemné pošmyknutie a už ma čaká posledných pár stoviek metrov, táto časť je vždy zaujímavá, kedy už najviac nemôžeš, ale zároveň do toho dávaš všetko, čo v tebe zostalo a chceš dobehnúť čo najrýchlejšie, takže posledných 100 metrov sa už dostávam do šprintu a dobieham s časom 43:46, nakoniec 87 miesto zo 642 zúčastnených na 10 kilometrovom závode v Pardubiciach.

Športové plány do budúcna 

Pre rok 2019:

  1. Nastal čas na 10 kilometrovej trati nahradiť vo výslednom čase číslo 4, číslom 3 a teda pokoriť 40 minútovú hranicu.
  2. Behať viac polmaratónov, nabrať na nich skúsenosti a byť schopný v záverečných kilometroch zrýchliť.
  3. Absolvovať maratón, naučiť sa rozdeliť si sily a naučiť sa správnu nutričnú stratégiu počas pretekov
  4. Vyskúšať triatlon, na začiatok šprint triatlon a olympijský triatlon.
  5. Zlepšiť stravu a upraviť váhu o cca 3-5 kilogramov.

 

Toľko k pretekom v Pardubiciach, ktoré boli pravdepodobne posledné, alebo jeden z posledných pretekov pre tento rok. Ako spomínam vyššie, rok 2019 to chcem posunúť na nový level a zamerať svoju pozornosť na triatlon. Sám som zvedavý, kam má táto cesta zavedie. A čo ty, aké sú tvoje športové ciele na najbližšie mesiace? Čo si vždy chcel vyskúšať, ale nemal si dosť času alebo odhodlania? V čom sa chceš zlepšiť? Rád si prečítam tvoje vízie a ciele v komentároch a ak by si čokoľvek potreboval zodpovedať alebo s niečim pomôcť, neváhaj napísať.

 

Maj sa najlepšie ako vieš,

 

Tvoj Moderný Mních.

9 thoughts on “VEĽKÁ PARDUBICKÁ

    1. Moderný mních

      Ďakujem a to som rád:)

  1. Napísal si to tak chytľavo, že som videla seba, ako bežím maratón 🙂
    Moja aktuálna výzva je surfovanie. O dva týždne idem na surf camp. Nikdy v živote som to neskúšala, tak som zvedavá, v akom stave sa odtiaľ vrátim 😀
    No a v čom sa chcem zlepšiť – chýba mi vytrvalosť. Vždy, keď začnem športovať, ochoriem alebo mi do toho niečo príde, prestanem a potom stále dookola začínam od nuly. Máš nejaký tip ako sa zlepšiť v tejto oblasti?

    1. Moderný mních

      Ďakujem:)

      Som zvedavý, ako sa ti to bude páčiť. Naučiť sa surfovať je jeden z mojich snov.

      Čo sa týka tej vytrvalosti. Tak veľmi dôležité je si definovať, že prečo vlastne chceš robiť, to čo robíš. Kedže tomu budeš venovať čas a energiu, je to naozaj dôležitý faktor. Tiež sa mi to stávalo, že som proste dodržoval, čo som si stanovil, ale presne ako píšeš, potom som s tým prestal a o nejaký čas zase začínal odznova. Ale v momente, ako som sa napríklad prihlásil na nejaké bežecké preteky a stanovil si nejakú časovú hranicu, ktorú chcem pokoriť. V tom momente prestal byť problém s motiváciou, pretože som mal jasne definované prečo a ako sa už potom hľadá ľahko.

      1. Ak sa neutopím, dám feedback 😀
        Ďakujem, vyskúšam si teda definovať jasnejšie prečo 🙂

  2. Super článok, držím palce, nech sa podarí naplniť plány na 2019 🙂

    1. Moderný mních

      Ďakujem:)

  3. Pekne si nám to zhrnul. Dávam palec nahor za všetky ciele, ktoré si si stanovil a že si ich takto verejne napísal. Lebo tým si ich spravil ešte reálnejšími. Budem držať palce aby sa ti darilo posunúť sa či osobnostne či formovo tam kde si si vytýčil. A všetko dobré želám 🙂

    1. Moderný mních

      Ďakujeem, aj tebe všetko dobré:)

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *