ŽILINSKÝ TRIATLON 2019: PRIESTOR PRE CHYBY

ŽILINSKÝ TRIATLON 2019: PRIESTOR PRE CHYBY

Naskytá sa mi veľmi príjemný pohľad. Drvivá väčšina je v neoprénoch. Ja nie. Kurva. Nie len teda, že plávanie mi ešte vždy príliš nejde, ešte mám hneď na štarte hendikep. Ďalšia príjemná správa je, že namiesto štartu po kategóriach, budeme štartovať všetci spolu. Hmmm, 182 ľudí naraz vbieha do vody, krvavé jatky hovoríš? Ostrím si teda lakte, nech to lieta…

Upozornenie pre citlivejšie povahy: v článku sa nachádzajú expresíva, za účelom zachovania autenticity. Ak to nezvládaš, tak radšej nečítaj ďalej (ale jedno si si už aj tak prečítal/a, takže pokojne pokračuj).


Vyjednávanie so slabosťou

Môj druhý triatlonový pretek v živote. Rovnaké vzdialenosti ako pred 6 týždňami v Piešťanoch. Cieľom bolo zlepšiť dosiahnutý čas. Taktiež to bol priestor na spravenie chýb, priestor na ich analyzovanie a priestor na ich zlepšenie. Ale poďme na to postupne.

Niekoľko týždňov pred pretekmi sa mi do toho vôbec nechcelo. Hovoril som si, že ak by som nemal zaplatené štartovné, tak ani nepôjdem. Dobre, že som ho zaplatené mal. Chápadlá mojej lenivosti dokážu byť silné, takýmito spôsobmi ich dokážem eliminovať. Posledné 2 týždne som sa naopak na to veľmi tešil. Kedže v rámci víkendu sa konali aj Majstrovstvá Slovenska, aj európsky pohár juniorov, očakával som skvelú organizáciu a prostredie. A to sa aj naplnilo.

Nikdy sa nepúšťaj do vyjednávania so slabosťou. Pohltí ťa to. Jediné riešenie? Zabiť to.

Deň pretekov

Budík o 6:30. Radšej som si ho nastavil aj na hodinkách, mám vždy miernu paranoju, že zlyhá technika a ja sa nezobudím, keď to najviac potrebujem. To sa ale nekoná. Prvá myšlienka po zobudení? Kašlem na to a idem zase spať. Druhá myšlienka? Kašlem ja na teba, vstáva sa a ide sa na preteky. Na konci dňa by si to až priveľmi ľutoval, že si nešiel, dobre to vieš. Máš pravdu, poďme na to. Odchod je naplánovaný na 7:00.

Prezieravo som si všetko zbalil už večer, aby som nič nezabudol a aby som nepobiehal ráno splašene po byte a nemal tepy na 190, aby som nič nezabudol. Raňajky a káva pripravená, beriem si to celé do auta. Po 5 minútach cesty zisťujem, že som si zabudol hodinky. Piče. Takže to otáčam a idem po ne. Čo nie je zmerané, to ako keby neexistovalo a preto som ochotný sa pre tie hodinky vrátiť.

Každopádne aj cez túto malú komplikáciu prichádzam do dejiska pretekov s komfortným časovým priestorom. Idem sa registrovať, poobzerám si okolie. Porobím fotky, nakŕmim Instagram prvou dávkou. Prezlečený, pobalené všetko potrebné. Rozjazdený na bicykli. Idem všetko odniesť do depa. Za 15 minút sa zatvára.

Zisťujem, že som si v aute zabudol merací čip. Piče na druhú. Začínam si myslieť, že som s týmito pretekovými čipmi v otvorenej vojne. Na prvom triatlone som ho stratil vo vode, teraz som si ho zabudol v aute. No nič, bežím naspäť. Moja skvelá pozitívne naladená myseľ mi hneď hovorí, že v pohode, aj tak som sa chcel predsa ešte rozbehať. Niečo na tom bude. Ukladám teda bicykel do depa a ďalšie veci k tomu potrebné a idem na štartovaciu rovinku na brehu vodnej nádrže.

Z takmer 400 fotiek je toto moja najlepšia. Objektív ma miluje.

Plavecká časť

Naskytá sa mi veľmi príjemný pohľad. Drvivá väčšina je v neoprénoch. Ja nie. Kurva. Nie len teda, že plávanie mi ešte vždy príliš nejde, ešte mám hneď na štarte hendikep. Ďalšia príjemná správa je, že namiesto štartu po kategóriach, budeme štartovať všetci spolu. Hmmm, 182 ľudí naraz vbieha do vody, krvavé jatky hovoríš? Ostrím si teda lakte, nech to lieta. Ale nie.

Staviam sa do zadnej rady, nemá zmysel sa tlačiť dopredu, kde by ma do minúty zožrala masa rýchlejších plavcov. Po výstrele je teda odštartované. Voda je celkom ľadová, hovorím si po vbehnutí do nej. Ale však nevadí, aspoň budem chcieť z nej rýchlejšie vybehnúť von. Je to celkom obdobný proces ako naposledy. Plávať som bol asi tak 3 krát, takže o nejakých výkonnostných rozdieloch sa nedá hovoriť. Cieľom bolo to v pohode prežiť, neskončiť posledný a mentálne sa pripravovať na nasledujúce 2 disciplíny.

Prvé depo

Z vody vybieham na 162. mieste zo 182 pretekárov. Takže bieda ako sa aj čakalo. Vbieham do depa, nasadzujem helmu, pás s číslom a obúvam tretry. Toto je vec, na ktorej musím rozhodne zapracovať, neobúvať a nebežať v tých tretrách, ale mať ich zaháknuté v pedáloch a nasadzovať si ich až za jazdy. Lenže znie to jednoduchšie ako sa to spraví. Nemám ešte také sebavedomie a stabilitu na biku, aby som si to v tom pretekovom zápale obul a zapol počas jazdy. Obzvlášť, keď hneď po štarte bol zjazd kopcom.

Cyklistická časť

Čakajú ma dokopy tri okruhy. V každom z nich sú dve stúpania a teda aj dve klesania. Taktiež dve obrátky, zbytok rovina. Cieľom je dobehnúť nejakú skupinu a hlavne začať s predbiehaním. Prvé kolo idem v podstate sám. Kopce dávajú zabrať. Pri klesaní to nie je 100% sebavedomie. Do druhého kola idem s vyšším nasadením. Začínam predbiehať, získavam sebavedomie a zvykám si na profil trate. Začína ma to baviť a myslím na to, že ako užasne rozdielny je tento šport. Pred chvíľou som bol vo vode a už chcel aby to skončilo a zrazu som na biku a lietame tu dookola. V danom momente oceňujem krásu tohto športu. Stále idem bez skupiny, jedna žena sa ma však celkom urputne drží. Mohla ma síce občas vystriedať, ale tak aspoň som pomohol.

Posledné kolo, hovorím si, žiadne taktizovanie. Musím ísť najlepšie ako viem. Po obrátke zostávajú posledné 3-4 kilometre do depa. Vidím pred sebou veľkú skupinu asi 7-8 pretekárov. Na chvíľu vyhodnocujem, budem sa s nimi držať a pošetrím nohy na beh. Alebo preletím okolo nich ako víchor. Volím si druhú možnosť a užívam si ten moment. Cieľom je sa ich striasť, aby som nestratil čas na záverečnom stúpaní, kde to je zúžené a tam ich už nepredbehnem. Nepodarilo sa to úplne podľa predstáv. Pretože na poslednom kilometri ma dobehli a tak ideme v podstate spoločne až do cieľa. Dvaja ma predbehli, ale stále lepšie ako keby boli všetci 7-8 predo mnou..

Druhé depo

Zosadám z bicykla a zase v tých tretroch bežím do depa. Postup je nasledovný. Vyzuť tretry, nazuť tenisky. Da´t si šiltovku, otočiť číslo dopredu. Zavesiť bike. Hodiť helmu a tretry do pridelenej nádoby. Prichádza za mnou rozhodkyňa, že bicykel musí byť otočený naopak. Hovorím si, damn woman, nie je to jedno? Poslúchnem ju, napravím to a vybieham.

Bežecká časť

Cieľ je jasný. Predbiehať. Bežia sa dve kolečká. Tentoraz ale takmer nesledujem kto je predo mnou. Nepozerám sa na hodinky. V podstate sa vôbec nepozerám, mám takmer privreté oči. Iba bežím. A beží sa mi celkom dobre. Darí sa mi predbiehať. Zároveň však cítim, že nie som ďaleko od toho, aby som dostal kŕč do lýtka. To počas pretekov nechceš. Vlastne, nechceš to nikdy. Hovorím si, že do druhého kola musím vbehnúť a zrýchliť. Darí sa mi naďalej predbiehať, ale ako keby ma niečo držalo a nevedel som sa cez to preklenúť. Cítil som, že môžem, ale nejako mi nešlo zrýchliť tak ako by som si predstavoval. Nakoniec som to dobehol v celkom priemernom čase a to bolo rozhodne sklamaním.

Analytické okienko

Takto si predstavujem vyhodnotenie z pretekov. Mám rád číselne údaje v športe. Ako môžete vidieť, výsledný čas bol 1h21m… a umiestnenie 109/182. Umiestnenie je prirodzene podpriemerné. Čas som zlepšil o pár minút oproti Pieštanom.

Vyhodnotenie

Plávanie očakávane – podpriemerné. Pomalé depá. Celkom spokojnosť s bicyklom. Priemerný, až podpriemerný beh. Spravené chyby: nemal som so sebou neoprén, slabá príprava. Nenatrénované depá. Priemerný beh. Posledný triatlon pre tento rok. V ďalšej sezóne, teda nabudúci rok, to musí byť už o inom. Potreboval som tento rok zistiť, či ma to vôbec bude baviť, či sa v tom budem vidieť, z dlhodobého hľadiska. Či budem ochotný tomu venovať čas, energiu a peniaze. Ukázalo sa, že áno. Na základe toho, budem musieť zmeniť niekoľko vecí. Ale o tomto všetkom zase niekedy inokedy.

Maj sa najlepšie ako vieš.

Tvoj Moderný Mních

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *